Nový prírastok

Hľadanie automatu a zistenie, že „holá-bosa“ nestačí

Keďže som už bol z Vespy zhýčkaný „automatickým“ radením – aj keď pri Vespice o klasickom radení hovoriť nemôžeme, variátor je predsa len niečo iné, no jednoducho povedané, o túto zložku jazdenia som sa nemusel starať –, začal som hneď pozerať po motorkách s automatickou prevodovkou.

Tých na trhu nie je až tak veľa, našiel som asi 4 až 5 modelov. No zo všetkých sa mi najviac páčila Yamaha MT-07, ktorá ponúka špeciálny systém Y-AMT (pozn. autora: pre tých, ktorí si to nevedia predstaviť – ide o technológiu, ktorá z motorky úplne odstránila páčku spojky na ľavej ruke aj tradičnú radiacu páku pod nohou. Na ľavej rukoväti máte namiesto toho len dve malé tlačidlá (plus a mínus), ktorými si prstom a palcom pohodlne radíte rýchlosti hore-dole, alebo si prepnete motorku do režimu „plný automat“ a o všetko ostatné sa už postará elektronika sama).

Lákalo ma na nej viacero vecí, ale hlavne cena a vzhľad. Ja viem, že vzhľad motorky je taká „prízemná“ vec, ale jednoducho – musí sa vám páčiť, musíte sa do nej zamilovať! Cena sa hýbala okolo 8 500 eur. Pozrel som asi všetky možné recenzie a všade ju hodnotili veľmi dobre. Nie je to síce najsilnejší stroj na svete, ale na začiatok určite až-až postačujúci.

Ono, ani tá cena nebola nakoniec až taká super. Ceny veľkých motoriek sa totiž takmer vždy uvádzajú za verzie „holá-bosa“. Ak si chcete priplatiť za nejaké to príslušenstvo, cena začína hneď raketovo stúpať. V základných verziách nemáte ešte ani obyčajnú USB koncovku na nabíjanie mobilu – no proste tragédia.

Aj napriek tomu som bol na 100 % rozhodnutý, že idem do nej. Ale nakoniec tie moje rozhodné percentá začali prudko klesať... Prečo? Čítajte ďalej!

Výlet do Prešova, Triumph a osudové stretnutie s Voge

Veľká motorka bola teda vybraná, už stačilo si ju ísť len naživo pozrieť. O skúšobnej jazde som vtedy ani nerozmýšľal, keďže motorku som vyberal v zime. Je to síce trochu nepochopiteľné, ale predajňu motoriek Yamaha tu v Košiciach nemáme – tá najbližšia je v Prešove.

Takže jeden piatok, keď som mal akurat dovolenku, som prehovoril kamaráta, ktorý je už skúsený motorkár, či si neurobíme výlet do Prešova. Naše kroky smerovali priamo do predajne Yamaha. Tu som si sadol na MT-07, povypytoval sa na detaily a dôkladne si ju poohmatával. Po tomto fyzickom kontakte som sa začínal čoraz viac utvrdzovať v tom, že výber bol správny a toto bude moja budúca mašina.

Keď sme vyšli z predajne, kamarát ma začal prehovárať: „Poďme pozrieť ešte Triumph, to sú tiež super stroje a majú jeden model, ktorý by sa ti mohol páčiť a je za rozumnú cenu.“ Išlo o model Tiger Sport 660. Parádna mašina, síce s trochu vyššou cenovkou, ale veľmi sa mi zapáčila.

Tu sa však stala jedna vec. Už predtým, po ceste do predajne Triumph, sme si všimli mne dovtedy neznámu predajňu motoriek značky Voge. Samozrejme, že sme neodolali a museli sa tam zastaviť. A hned po vstupe do predajne na mňa „zažmurkal“ model Voge 625 DSX – krásne cestovné enduro v parádnej „pieskovej“ farbe.

Dali sme sa do reči s predajcom, ktorý nám hneď ochotne predstavil motorku a vysvetlil všetky podrobnosti. V tej chvíli moje pôvodné 100-percentné rozhodnutie pre Yamahu odrazu spadlo na slabých 20 %!

Čínske prekvapenie menom Voge, ktoré mi zamiešalo karty

Okrem úžasného vzhľadu v štýlovej pieskovej farbe ma na tejto motorke hneď z prvej zaujala aj cena. Keď mi predajca vysvetlil, že dostanem motorku s „plnou poľnou“ – teda so všetkou výbavou, akú si len viete predstaviť, vrátane troch hliníkových kufrov – a celkovo to vyjde na necelých 8 000 eur, skoro som padol na zadok. Takáto porcia výbavy za takú cenu? Neskutočné.

Hneď po návrate domov som zasadol za počítač a začal študovať recenzie, videá a skúsenosti reálnych majiteľov. Zo všetkého vychádzalo, že táto motorka nie je len obyčajný pokus, ale priam trefa do čierneho – alebo teda lepšie povedané, do pieskového!

V mojom rozhodovaní ma obrovsky utvrdilo aj to, že známy slovenský cestovatelia „Hemingway na cestách“ majú na tejto značke najazdené už desiatky tisíc kilometrov a sú neskutočne spokojní. Ak by ste o tom chceli vedieť viac, určite odporúčam pozrieť si ich YouTube kanál @Hemingwaynacestach.

Z môjho pohľadu mala táto mašina napokon len dve drobné nevýhody:

Nemala automatickú prevodovku. S týmto som sa však už pomaly začínal zmierovať a pripravoval sa na to, že zo mňa bude predsa len „pravý“ motorkár a budem pekne-krásne radiť nohou. Mimochodom, niektorí to možno neviete, ale staromilskí „praví“ motorkári automaty vôbec neuznávajú – tvrdia, že správny jazdec musí mať nad strojom 100-percentnú kontrolu. No ale u mňa... ja som taký trochu pankáč a nerobím si ťažkú hlavu z toho, či budem alebo nebudem patriť do elitného klubu manuálnych radičov.

A druhá nevýhoda? Je to čínsky stroj. Ja osobne nemám proti čínskym motorkám nič – v tomto portfóliu dnes nájdete všetko od super kvalitných strojov až po úplné šroty. Všetko však nasvedčovalo tomu, že Voge patrí jednoznačne na tú lepšiu stranu tohto spektra. Hlavná nevýhoda čínskych mašín však prichádza neskôr, keď ich chcete predať ďalej. Klasické zavedené značky si držia cenu pomerne dobre, pretože väčšina motorkárov si motorku kupuje pre radosť, a nie na kšeft, takže sa o ňu príkladne starajú. Čínske stroje však tým, že ešte nemajú za sebou dlhoročnú tradíciu, strácajú na cene o niečo rýchlejšie.

Aj napriek týmto negatívam som bol v tej chvíli pevne rozhodnutý, že za takú cenu a s takou výbavou idem do toho!

No, ale ako sa hovorí – nikdy nehovor nikdy. Presne tak isto to dopadlo aj so mnou.

Z môjho pevného rozhodnutia pre Voge sa to nakoniec celé zvrhlo úplne inak. Ale ako to celé definitívne dopadlo a ktorý stroj si nakoniec našiel miesto v mojej garáži, si budete musieť počkať do ďalšieho pokračovania!

Pokračovanie nabudúce...