S Vespou za medveďmi

Deň 0: Veľký sen o rumunských velikánoch

Tak a nastal čas splniť si ďalší obrovský motorkársky sen. Už poriadne dlho som v hlave nosil myšlienku a tak trochu červíka pochybností: „Zvládla by moja Vespa 125 aj skutočne veľké, rešpekt vzbudzujúce hory?“ Na YouTube som strávil hodiny sledovaním nespočetných videí z Rumunska. Slávne horské priechody Transalpina a Transfagaršan tam na záberoch zdolávali supervýkonné športiaky alebo nadupané cestovné endurá, pre ktoré sú tieto náročné terénne prekážky a strmé stúpania domovom.

Povedal som si však: „A prečo nie na Vespe?“ Rozhodnutie padlo a tento rok to proste musím vyskúšať na vlastnej koži. S týmto šialeným, ale geniálnym plánom som sa zveril Dominikovi z nášho Vespa klubu. Myšlienka ho okamžite nadchla – najmä preto, že v Rumunsku už dvakrát bol, i keď doteraz vždy len na „veľkej“ motorke. Slovo dalo slovo, expedičný tím bol na svete a plánovanie sa mohlo začať!

Parádny rozbeh! Dominik ako skúsený rumunský harcovník sa určite hodil. Ako prebiehali prípravy v tento nultý deň, alebo ste hneď balili kufre?

Na konci leta sa kolotoč príprav a plánovania rozbehol na plné obrátky. Prechádzali sme mapy, riešili trasu, no počas záverečnej kontroly stroja ma zalial studený pot. Pozrel som sa na zadné koleso a s hrôzou som zistil, že je podozrivo hladké. Dezén bol takmer preč. Hoci som sa v duchu naivne utešoval, že „veď to tie rumunské asfalty ešte nejako zvládne,“ intuícia mi hovorila niečo iné.

Našťastie som tento vizuálny problém prekonzultoval s naším najskúsenejším klubovým cestovateľom, Signorom. Ten sa na to pozrel a jeho verdikt bol nekompromisný: „Kamarát, s týmto kolesom tam v žiadnom prípade nechoď, to nedáš.“ A tak presne tri dni pred plánovaným odchodom vypukla neskutočná panika a zháňačka novej pneumatiky. V tom najväčšom strese situáciu hrdinsky zachránila Lucka, ktorá mala doma celú sadu ďalších obutých kolies. Pneu mi okamžite ponúkla za super cenu, no s jednou podmienkou – musím si to sám prezuť. Nebol čas strácať ani minútu. Hneď som nabehol do garáže a začal z Vespy odmontovávať všetko potrebné, aby som sa ku kolesu vôbec dostal.

Keď už bolo všetko dole a mal som v rukách obe gumy, povedal som si, že nebudem robiť kompromisy a prezujem rovno aj prednú, nech mám na tie rumunské serpentíny stopercentný spoľah. Naložil som staré aj nové obutie do auta a šup-šup do mesta hľadať nejaký moto pneuservis, kde by mali voľný termín hneď teraz.

A vtedy sa na mňa znova usmialo obrovské šťastie. Dorazil som do Adamoto, kde boli chalani neskutočne ochotní a obe kolesá mi prezuli kompletne na počkanie. Žiadne čakačky, žiadne „príďte budúci týždeň“. Skvelý prístup, ktorý mi v tej chvíli neskutočne bodol!

Tak a bolo to tam! Nové pneumatiky svietili na stroji, Vespa bola poskladaná, skontrolovaná a pripravená na odchod. S Dominikom po boku a s čerstvým obutím na oboch kolesách sme oficiálne zavreli kapitolu príprav.

Zvládne však mestská Vespa 125 horské cesty a priesmyky, na ktoré si trúfajú len nadupané superšporty a veľké motorky? Neskape v tých najstrmších stúpaniach v Rumunsku?

Ostaňte naladení na naše ďalšie veľké dobrodružstvo, expedícia práve začína!