Deň 1.

1. deň: Prvé metre a útek z mesta

Tak je to tu, oficiálne som na ceste! Ráno prebehlo presne podľa plánu – po svätej omši a rýchlej, no emotívnej rozlúčke s rodinou som bol pripravený vyraziť vpred.

Pôvodný plán znel jasne: o 11:00 už nechať siluetu mesta za chrbtom. Lenže cesta na dvoch kolesách vás rýchlo naučí flexibilite. Ešte bolo treba dotankovať plnú nádrž, skontrolovať a dofúkať kolesá, takže z Košíc sa mi nakoniec podarilo vymotať až o 11:15. Pätnásťminútová sekera na úvod? To k správnemu roadtripu patrí. Hlavné je, že motor vrčí a smerujem vpred!

Moje prvé kilometre viedli smerom na Prešov a Starú Ľubovňu. Aby som zbytočne nestrácal čas, úsek do Prešova a Sabinova som potiahol po diaľnici. Bola to taká tá klasická povinná jazda – nuda na asfalte, ktorú chce mať každý motorkár rýchlo za sebou. Aj úsek od Sabinova po Lipany bol ešte celkom hustý, autá sa vliekli jedno za druhým.

No za Lipanmi to konečne prišlo! Tá pravá motorkárska sloboda. Autá zmizli, predo mnou sa otvorili krásne, prázdne cesty a ja som si začal užívať každý náklon. Zo Starej Ľubovne som to stočil na Hniezdne, Podolínec, Toporec a Haligovce. Na tejto trase už bolo jasné, že som na správnom mieste – oproti mne jazdila jedna motorka za druhou a bratské motorkárske pozdravy nebrali konca.

Cesta ma ďalej zaviedla cez Červený Kláštor. Musím povedať, že som zostal neskutočne milo prekvapený, ako toto miesto ožilo. Potešilo ma, že aspoň niekde na Slovensku vieme robiť turizmus na úrovni, hoci môj vnútorný tušák mi našepkával, že prsty (a eurá) v tom budú mať vo veľkej miere naši poľskí susedia. Z Kláštora som pokračoval cez Spišskú Starú Ves a cez Hanušovské sedlo som zamieril priamo do rázovitej Osturne.

V Osturni som sa ocitol úplne prvýkrát v živote a doslova mi vyrazila dych. Ak by som mal toto miesto opísať pár slovami, boli by to: absolútny pokoj, nádherná príroda a dychberúca architektúra.

Tie malebné, tradičné drevené domčeky roztrúsené po okolí majú neuveriteľnú atmosféru. Človek tu zrazu spomalí, zabudne na hluk mesta a len si užíva ten neskutočný kľud. Hneď mi preblesklo hlavou, že toto by bolo priam dokonalé miesto na chalupu, kde by človek vedel cez víkend úplne vypnúť svet. Osturňa si ma skrátka získala na prvý pohľad.

Z Osturne moje kroky – alebo skôr kolesá – viedli za hranice, smerom do Poľska. Prvou zastávkou bol Jurgov. Keď som si obzeral tamojšie svahy, hneď mi napadlo, že ak nám najbližšia zima dopraje poriadnu nádielku snehu, musím sem určite vytiahnuť deti na lyžovačku. Tie kopce tam vyzerajú naozaj parádne.

V Poľsku som sa držal tesne pri slovenských hraniciach a smeroval som na slávne Zakopané. A vtedy to prišlo. To, čo ma čakalo v Zakopanom a jeho okolí, sa dá opísať jedným slovom: šialenstvo. Nekonečné kolóny, miliarda ľudí, autá natlačené nárazník na nárazníku.

Často doma na Slovensku frflem a plačem, že nevieme robiť turizmus, no keď som videl toto, rýchlo som si to rozmyslel. Sám seba som sa pýtal, či by som takýto masový extrém vôbec chcel u nás. Menej je niekedy jednoducho viac.

V tom najväčšom chaose v Zakopanom som si uvedomil, že popoludnie pokročilo a je najvyšší čas začať riešiť môj plán „na blind“ – teda nájsť si nejakú strechu nad hlavou. Zaparkoval som, otvoril Booking a po chvíli hľadania mi do oka padlo ubytovanie za celkom fajn cenu. Kde? Na našej krásnej Orave, v Habovke.

Zbalil som telefón, nakopol Vespu a vyrazil naspäť smerom na slovenské hranice. Cesta do Habovky mi padla viac než vhod – hluk a chaos zo Zakopaného rýchlo vystriedal pokoj oravskej prírody a chladnúci večerný vzduch. Dorazil som, ubytoval sa a presne tu sa moja dnešná cesta končí.

Prvý deň na blanďáka dopadol na jednotku. Tachometer úspešne natočil prvé cestovateľské kilometre a ja už teraz premýšľam, čo prinesie zajtrajšok. Plán je jasný – ranná káva a smer Makov.

Tak zostaňte naladení na našu stanicu, dobrodružstvo sa len začína!

Sumár:

• 260 km

• 5 hodín