3. Deň

Deň 3: Upršané ráno a taktické vyčkávanie

Dnes ráno nás hneď po prebudení čakalo jedno veľmi nepríjemné prekvapenie – z oblohy sa spustil vytrvalý dážď. Teda, aby sme boli úprimní, meteorológovia ho predpovedali už vopred, ale my sme do poslednej chvíle naivne dúfali, že je to len nejaká falošná predpoveď. 😂 Žiaľ, nebola. 🙁 Pohľad z okna na mokrý asfalt nám hneď skresal ranný optimizmus.

Keďže sme sa nikam neponáhľali a jazda v hustom daždi po horských priechodoch nie je žiadna zábava, zvolili sme vyčkávaciu taktiku. Dominik sa opäť chopil kuchárskeho žezla a navaril nám super luxusné raňajky. V pokoji sme sa najedli, popíjali kávu a sledovali radar, kedy ten lejak konečne ustúpi a dovolí nám znova osedlať naše mašiny.

Niekedy je proste lepšie hodiť nohu na plyn a počkať na lepšie podmienky.

Našťastie sa obloha umúdrila a pršať prestalo tesne pred desiatou. Na nič sme nečakali, rýchlo sme pobalili všetky veci, nahodili kufre a vyrazili v ústrety nášmu ďalšiemu veľkému cieľu – legendárnemu Transfagarašanu.

Cesta k nemu bola plná zaujímavých momentov a keďže príroda a okolie ponúkali skvelé scenérie, urobili sme si po ceste niekoľko povinných fotografických zastávok. Jednou z nich bola aj pauza pri známom Drakulovom múzeu, kde sme urobili zopár záberov na pamiatku. Atmosféra bola vďaka rannému vlhku a hmle okolo kopcov dokonale tajomná, presne tak, ako sa na Transylvániu patrí!

Keďže asfalt bol po rannom daždi stále mokrý a šmýkal sa, išli sme o niečo opatrnejšie a s rešpektom. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa však karta začala obracať – cesty síce pomaly schli, no teplota letela dole raketovým tempom.

Keď sme konečne dorazili na samotný vrchol Transfagarašanu, čakala nás poriadna facka od prírody. Privítali nás tam drsné 4 °C, silný nárazový vietor a husté mraky. Bola to skrátka riadna kosa! Dokonca aj displej mojej Vespy pochopil, že končí sranda, a prekvapene na mňa vyhodil ikonku snehovej vločky ❄️.

Aby toho nebolo málo, hore nás obklopilo úplné mlieko. Hmla bola taká hustá, že by sa dala krájať, a z tých slávnych panoramatických výhľadov, kvôli ktorým sem chodia ľudia z celého sveta, sme nevideli absolútne nič. Transfagarašan nám ukázal svoju odvrátenú, drsnú horskú tvár.

V takej kose na vrchole naozaj nemalo zmysel zostávať, a tak sme radšej hneď zavelili na ústup a zišli o niečo nižšie. Tam sa našťastie hmla trochu rozostúpila a konečne sa dali urobiť aspoň nejaké tie pekné fotky na pamiatku. Keďže bolo čerstvo po daždi, príroda bola poriadne prepláchnutá a na ceste sme nestretli ani jedného medveďa ♥️🐻 😂, hoci je nimi táto oblasť prenasledovaná.

To pravé vodné dobrodružstvo nás však ešte len čakalo. Cestou na ubytovanie nás chytil taký brutálny a riadny lejak, že sme mali čo robiť. Našťastie, rumunské počasie je nevyspytateľné v oboch smeroch – kým sme dorazili do mesta Kluž (Cluj-Napoca), kde sme mali naplánované dnešné spanie, dážď úplne ustál a vďaka vetru a jazde sme na motorkách stihli takmer úplne vyschnúť.

Suma sumárum, dnešný deň bol skrátka v znamení hľadania strateného prameňa – videli sme neskutočne veľa vody: na ceste, v podobe husto padajúceho dažďa a nakoniec aj priamo okolo nás v mrakoch 😂😂😂. Máme za sebou drsný, ale nezabudnuteľný expedičný deň!

Sumár:

• 310 km

• 6 hodín