Deň 3.

3. deň: Futbalové evanjelium v Rajeckých Tepliciach

Nedeľné ráno malo rýchly spád. Žiadne siahodlhé vyspávanie sa nekonalo – sfúkol som rýchle raňajky, hodil na seba veci a šup-šup do kostola na rannú svätú omšu priamo v Rajeckých Tepliciach. Púť sa predsa patrí zakončiť s Božím slovom na cestu.

A stalo sa niečo, čo by som v nedeľu ráno naozaj nečakal. Omša bola veľmi pekná, no skutočným klincom programu bola kázeň miestneho pána farára. Bol to zjavne obrovský fanúšik futbalu, pretože do svojej homílie zakomponoval poriadnu športovú taktiku. Začal totiž porovnávať dve biblické udalosti – Ježišovo uzdravenie chorej ženy a vzkriesenie Jajrovej dcéry – priamo s futbalovým zápasom!

Musel som sa pod prilbou (teda ešte v lavici) schuti pousmiať, no malo to niečo do seba. Bolo to neskutočne trefné, živé a moderné porovnanie, ktoré človeku hneď utkvelo v pamäti. Žiadna nudná teória, ale čistá akcia na ihrisku viery. S touto skvelou náladou a povzbudením som zo sakrálneho „štadióna“ odchádzal rovno k mojej Vespe. Bol čas naštartovať motor a vyraziť na záverečný zápas tejto púte – smer Košice.

S futbalovou kázňou v hlave a skvelou náladou som nakopol Vespu a vyrazil smer Žilina. Nedeľné dopoludnie bolo zatiaľ príjemné, motor si spokojne vrčal a cesta ubiehala jedna radosť. Netúžil som však len po nudnom hltaní kilometrov na hlavnom ťahu, a tak som si naplánoval parádnu oldschoolovú vychytávku – kompu v Strečne.

Keď som dorazil k Váhu, naskytol sa mi úžasný pohľad. Zísť so skútrom z pevnej cesty priamo na palubu dreveno-kovovej kompy bol neskutočne super pocit. Okolo mňa hučala rieka, nad hlavou sa týčili hradné bralá a ja som stál na palube, držal moju Vespu a užíval si ten moment, kedy nás cez Váh namiesto dvoch kolies niesol prúd rieky a sila kapitána kompy.

Tento krátky, ale o to intenzívnejší zážitok dodal tretiemu dňu neskutočnú šťavu. Bol to dokonalý cestovateľský moment – len ja, môj skúter, divoká príroda a kus poctivej tradície. Na druhom brehu som zliezol z paluby, hodil očkom na roadbook a s obrovským úsmevom pod prilbou pokračoval ďalej na východ.

Hoci bolo slnko po zvyšok dňa schované pod mrakmi, nenechajte sa pomýliť – dusno a horúčava boli priam zdrvujúce. Vzduch stál a pod motorkárskym oblečením bolo horúco ako v saune. Ale len čo ma kompa vylodila na druhom brehu Váhu, zapol sa vo mne povestný domáci autopilot. Žiadne zdržiavanie, len poriadny dym a čára smerom na východ. Vespa držala tempo a kilometry pod kolesami doslova mizli.

Zastavil som sa až v Liptovskom Mikuláši. Telo aj stroj už potrebovali rýchly pit-stop. Kým Vespa dostala plnú nádrž čerstvého benzínu, ja som si doprial krátku pauzu a hodil do seba niečo malé pod zub, aby mi v žalúdku nevyhrávali muzikanti.

Sedel som na pumpe, vnímal som ten typický liptovský vzduch s panorámou Tatier skrytou v letnom opare a vedel som, že domov je to už len na skok. Táto rýchla energetická injekcia ma parádne nakopla na záverečný úsek. Očami som preletel posledné papieriky môjho roadbooku, nasadil prilbu a vyrazil do finále.

Človek mieni, cyklistické preteky menia. Už som si myslel, že ma na záverečnom úseku nemôže nič prekvapiť, no pod Tatrami ma čakala nečakaná stopka. Zrazu predo mnou stop terč a usmievavá, no nekompromisná pani policajtka. Verdikt bol jasný – cesta je uzavretá, ďalej ma nepustí, prebiehajú tu cyklistické preteky.

Môj poctivo vytlačený oldschoolový roadbook na volante dostal v tej chvíli nečakaný škrt cez rozpočet. "Neby čas se ptát kdo je kdo, rozkaz zněl jasne - Nesmý projít za žadnou cenu!" , a tak som to od Štrby musel strihnúť na to najmenej „vespové“ miesto – priamo na diaľnicu. Moja verná mašina však ukázala, že sa nezľakne ani diaľničného asfaltu, zalehol som za riadidlá a dali sme hrdinský šprint až po Poprad.

Tam som s úľavou zišiel z diaľnice dole a vrátil sa k svojmu plánu. Preletel som Poprad a zamieril do jedného z najkrajších motorkárskych kútov – smer Spišská Nová Ves a cez rázovitý Folkmár. Zákruty, kopce, lesy a ten správny chládok, toto bolo presne to, čo sme po tom diaľničnom intermezze obaja potrebovali. Domov to už bolo naozaj na skok.

Cez Folkmarský kopec to musela byť parádna jazda! Sme v úplnom finále.

Záverečné kilometre cez Folkmarský kopec boli za odmenu, no telo už skrátka oklamať nešlo. Po troch dňoch a stovkách kilometrov na malej motorke ma zadok bolel už tak neskutočne, že keď som konečne zbadal tabuľu Košice, musel som improvizovať. Cez mesto som už na Vespe išiel viac postojačky ako posediačky. Miestni vodiči a chodci si síce museli myslieť svoje, ale pre mňa to bolo v tej chvíli jediné vyslobodenie!

Keď som konečne doma vypol motor a nastalo to hlboké ticho, zaplavila ma obrovská vlna vďačnosti. Vďaka Bohu, dorazil som domov úplne v poriadku, zdravý a s motorkou, ktorá ma ani raz nenechala v štychu.

Keď si to celé premietnem – od piatkového upršaného Horehronia, cez hľadanie Lukáša Latináka, sobotnú miništrantskú službu v Šaštínskej bazilike, až po nedeľnú kompu na Váhu a neplánovaný diaľničný šprint kvôli cyklistom – bol to neskutočne krásny a požehnaný čas. Bol to trip, ktorý mi nedal len zážitky z ciest, ale najmä obrovský kus pokoja do duše. Táto oldschoolová papieriková púť stála za každú jednu sekundu (aj za ten otlačený zadok).

Vespa dostala zaslúžený oddych v garáži a ja hovorím jedno veľké: Dúfam a verím, že o rok zasa!

Záverečný deň bol skutočným koktailom zážitkov – od futbalovej kázne, cez plavbu po rieke, až po neplánovaný diaľničný úsek a záverečný prechod cez malebnú Jahodnú. Finálny roadbook tretieho dňa vyzeral nasledovne:

Rajecké Teplice – Višňové – Žilina – kompa Strečno – Liptovský Mikuláš – Štrba – Poprad – Spišská Nová Ves – Veľký Folkmar – Jahodná – Košice.

Na tejto záverečnej domovskej trase si s Vespou nabehal úctyhodných 280 kilometrov s čistým časom v sedle presne 5 hodín.

🏁 Celková bilancia tvojej oldschool púte:

• Celkovo prejdených: 870 kilometrov 🗺️

• Čistý čas na ceste: 16 hodín a 00 minút ⏱️

• Prejdené Slovensko: Od východu na západ stredom a späť severom 🇸🇰

• Počet miništrantských služieb v Národnej bazilike: 1 ⛪️

• Počet jázd postojačky: Minimálne jedna, ale stála za to! 😂