Deň 6.

Deň 6: Rozlúčka s Írskom a upršaný návrat domov

Dnešné ráno so sebou prinieslo presne tú melanchóliu, ktorú človek cíti, keď sa skvelý výlet končí a pred ním je už len cesta domov. Dokonca aj samotné írske nebo plakalo nad naším odchodom, pretože už od skorého rána vytrvalo lialo.

Keďže sme mali checkout z ubytovania naplánovaný až na 12:00, nikam sme sa neponáhľali a riadne sme si prispali. Vonku bolo pľuhavo, auto sme už mali vrátené a všetky veci zbalené so sebou. Predstava, že by sme sa v tom najväčšom daždi túlali s ruksakmi po meste, úplne premokli a potom strávili celú cestu v lietadle v mokrom oblečení, nás vôbec nelákala. Radšej sme stavili na pohodu, v pokoji sa pobalili a užili si posledné chvíle sucha a tepla.

Brunch na izbe a írske obedové combo

Ešte pred odchodom sme si priamo na izbe urobili taký malý, pohodový brunch. Spomenuli sme si na predchádzajúci večer – keď sme sa vracali z našej úspešnej Fish & Chips misie, urobili sme si strategickú zastávku v malom Tescu a znova sme si nakúpili to osvedčené írske combo: sendvič, smoothie a čipsy. A pozor zmena, miesto pukancov Skyr.

Musím sa priznať, že tieto obedy mi budú doma naozaj chýbať. Bolo to lacné, bleskovo pripravené a na presun po krajine úplne postačujúce. Ja osobne mávam najväčší hlad vždy až večer, takže tento írsky štýl stravovania by mi dlhodobo úplne vyhovoval – menšie raňajky, ľahký obed a potom jedna poriadna, teplá večera na záver dňa.

Upršaná rozlúčka s Dublinom a doktorandské znamenie?

Nakoniec sme predsa len neodolali, opustili sme vyhriatu izbu a vybehli ešte na chvíľu do ulíc nachytať tú pravú, upršanú írsku atmosféru. Nemali sme žiadny presný plán – ja viem, na mňa dosť divné 😂. Len tak sme sa túlali uličkami, obdivovali budovy a nohy nás nakoniec úplne neplánovane opäť zaviedli k areálu univerzity.

Dvakrát na tom istom mieste za dva dni? Neviem, či to mám brať ako nejaké vesmírne znamenie a začať reálne uvažovať o doktorandskom štúdiu tu v Dubline 😂. Ale pravdou je, že keď človek zažije túto neskutočnú univerzitnú atmosféru na vlastnej koži, dvakrát by sa veru nenechal prehovárať. Študovať v takomto prostredí plnom histórie a energie musí byť obrovský zážitok.

Susedia s legendou a zoznam na „NABUDÚCE“

Ešte som zabudol spomenúť jednu skvelú vec – hotel, kde sme trávili poslednú noc, bol len na skok od jednej svetoznámej írskej fabriky. No čo myslíte, ktorá to je? Jasné, že domov legendárneho tmavého írskeho moku – Guinness Storehouse!

Ak by nás tak netlačil čas a odlet, určite by sme zašli na prehliadku tohto obrovského pivovaru. Spolu s návštevou nejakej poctivej írskej destilérky a ochutnávkou pravej miestnej whiskey nám to zostalo svietiť v našom cestovateľskom bucket liste. Sú to skrátka zážitky, ktoré si s hrdosťou pripisujeme na zoznam s nadpisom „NABUDÚCE“. Aspoň máme skvelý dôvod sa sem raz opäť vrátiť!

Cesta na letisko a nečakaný VIP zážitok v Duty Free

Nasledoval už len záverečný presun na letisko. Cez malebné dublinské uličky sme sa pomedzi kvapky dažďa úspešne preštrikovali až na zastávku. Vybrali sme si klasický poschodový autobus (double-decker), čo sa v tomto sychravom a pochmúrnom počasí ukázalo ako skvelá voľba. Počas prechádzania rôznymi štvrťami Dublinu sme tak mohli z teplého interiéru na záver aspoň trochu nasávať posledné dúšky írskej atmosféry.

Teraz už sedíme na letisku, v duši máme trochu smútku a čakáme na let domov. No aj v tomto nostalgickom rozpoložení nás stretol jeden skutočne svetlý moment, ktorý nám okamžite zlepšil náladu.

V duty-free obchode práve prebiehala ochutnávka pravej írskej whiskey z lokálnej rodinnej destilérky. Keďže sme koštovali viacero druhov, pustil som sa do rozhovoru s chalanom, ktorý produkt prezentoval. Keď videl, že nie som len taký obyčajný náhodný amatér, ale že sa do toho trochu vyznám a viem oceniť aj rozoznať špecifické chute, zjavne som naňho urobil dojem.

S bleskom v oku vytiahol priamo spod pultu skutočnú špecialitu – exkluzívnu fľašu v hodnote okolo 200 eur – a nalial mi vzorku tohto prémiového zlatistého moku. Musím uznať, že bola úžasná, no na môj vkus už príliš „ostrá“ a „parfumová“. Paradoxne mi nakoniec najviac chutila verzia za nejakých 50 eur, ktorá dozrievala v sudoch po sherry. Bola neskutočne lahodná a vyvážená.

Bolo to perfektné, nečakané spríjemnenie čakania na gate. Írsko sa s nami skrátka rozlúčilo tak, ako nás celú dobu sprevádzalo – s pohostinnosťou, úsmevom a skvelým zážitkom.

Finálna bilancia: Írska expedícia nie len v číslach

Každá veľká cesta si zaslúži svoje záverečné zhrnutie. Tu je finálna, rešpektuhodná štatistika z vášho nezabudnuteľného road-tripu:

• 📅 Dĺžka tripu: 6 dní

• 🚗 Celkovo najazdené: cca 1110 km

• ⏱️ Čas strávený na cestách: 24 hodín

• 🏨 Precestované mestá (nocľah): 5 miest

• 🏰 Objavené zaujímavosti a pamiatky: 24 miest

Čo dodať na záver?

Írsko je skrátka nádherná a neuveriteľne rôznorodá zem. Zanechá v človeku hlbokú stopu – či už sú to dychberúce divoké útesy, drsná príroda, históriou dýchajúce mestá, alebo tá povestná sýtozelená tráva, ktorá nekonečne lemuje cesty. No tým najväčším pokladom Írska sú bezpochyby jeho ľudia. Ich neskutočná milota, ochota, džentlmenstvo na cestách a nákazlivý pokoj robia z tohto ostrova miesto, kam sa človek jednoducho túži vrátiť.

Hoci teraz sedíme na letisku s tou známou cestovateľskou melanchóliou v duši, ten najlepší liek na smútok už máme vo vrecku: stopercentné vedomie, že toto nebola naša posledná návšteva. Írsko si vás definitívne získalo a váš zoznam „NABUDÚCE“ už teraz čaká na svoje pokračovanie.

Sedíme v lietadle na ceste domov, ale ja už teraz stopercentne viem, že sa sem vrátime.