Nový prírastok

Keď vám „B-čko“ v Európe pristrihne krídla

Niektorí to vedia, iní nie, ale s vodičským preukazom skupiny B môžete jazdiť na motocykli s objemom do 125 cm³ s automatickou prevodovkou. Má to však háčik – neplatí to všade v Európe. Každý štát si totiž udeľuje vlastnú výnimku a je len na nich, či si tieto pravidlá vzájomne akceptujú.

Slovensko má napríklad dohodu s Českom a Poľskom, takže smerom na sever a západ viete vyraziť úplne v pohode. Problém nastáva, ak dostanete chuť na juh:

• Maďarsko: Dlho takúto výnimku vôbec nemalo. Tuším ju zaviedli až nedávno, no so Slovenskom zatiaľ nemajú žiadnu bilaterálnu dohodu.

• Rakúsko: Výnimku síce má, ale ak tam chcete jazdiť s naším „B-čkom“, musíte si priamo v Rakúsku urobiť špeciálny kurz.

Zrazu zistíte, že južná Európa je pre vás na skútri v podstate uzamknutá.

Svitá na lepšie časy? Pri európskych mlynoch človek nikdy nevie...

Pritom v Európskej únii existuje plán celú túto legislatívnu divočinu zjednotiť. Veľká reforma a zjednotenie pravidiel pre vodičáky sa začali intenzívne riešiť už pred koronou. No vieme, ako to dopadlo – prišla pandémia a všetko stopla. Keď korona konečne odznela, Brusel musel urgentne riešiť energetickú krízu a iné globálne geopolitické problémy. Takže také „zbytočnosti“ ako „B-čkové“ vodičáky a motorky išli opäť na vedľajšiu koľaj.

Niekde som zachytil infošku, že by k tomu vytúženému zjednoteniu malo dôjsť v roku 2029. Dá sa tomu ale po všetkých tých rokoch veriť? Pri rýchlosti európskych úradov a schopnosti sveta vyrobiť každé dva roky novú nečakanú krízu som úprimne skeptický. Stavím sa, že dovtedy zasa príde niečo „dôležitejšie“, čo tento plán odloží na neurčito.

A presne preto som si povedal, že nebudem čakať na milosť z Bruselu.

Za všetkým hľadaj ženu (a syna)

A vtedy do deja vstúpila opäť žena - moja milovaná manželka Danka. Povedala mi jasne: „Choď si urobiť normálne Áčko a máš pokoj.“

Priznávam, spočiatku som otáľal. Nechcelo sa mi do toho, mal som trochu strach zo skúšok a celkovo ma predstava autoškoly po rokoch nelákala. Všetko sa však zlomilo, keď si môj starší syn robil vodičák na auto. Učil som sa teóriu spolu s ním a s prekvapením som zistil, že tie testy už vôbec nie sú takým strašiakom ako kedysi. Dá sa to zvládnuť úplne v pohode.

Testy kedysi a dnes: Konečne to má logiku!

Dokonca sa mi zdá, že moderné testy sú oveľa ľahšie a hlavne zmysluplnejšie než pred „sto“ rokmi, keď som robil svoj prvý vodičák. Konečne z nich vyhodili milión zbytočných otázok, ktoré človek v reálnom živote absolútne nepotrebuje.

Do dnešného dňa si pamätám na absurdnú otázku z mojich starých skúšok: „V akej maximálnej výške môže byť umiestnené zadné brzdové svetlo?“

Akože, prepáčte, na čo mi to kedy bude? Keď si pôjdem kupovať nové auto alebo motorku, budem chodiť po salóne s metrom a merať, či výrobca trafil výšku svetla podľa vyhlášky?

Lov na najlacnejšiu autoškolu a prvý (skutočný) stres

A tak sa začala klasická misia: nájsť tú najlacnejšiu autoškolu v okolí. Keď sa mi podarilo objaviť ponuku s najlepšou cenovkou, zostávalo už len prejsť obligátnym byrokratickým kolieskom – vyplniť prihlášku, navštíviť lekára kvôli potvrdeniu o zdravotnej spôsobilosti a, samozrejme, to najdôležitejšie: zaplatiť.

Teóriu som preletel pomerne rýchlo a bezbolestne. Lenže potom nastal deň D – prvá reálna jazda. A tu sa vám bez mučenia a na rovinu priznám: mal som neskutočnú lepičku. Áno, na Vespe som mal v tom čase najazdených už úctyhodných 30-tisíc kilometrov, takže premávku a správanie sa na dvoch kolesách som mal v malíčku. Lenže veľká motorka, a hlavne s manuálnou prevodovkou? O tom som netušil absolútne nič. Pred prvou jazdou som bol skrátka kompletne vyklepaný.

Spojka a radenie nohou? Moja nočná mora

Pohýnať sa a správne pracovať so spojkou mi chvíľu trvalo. Predsa len, na Vespe je to čistá bezstarostnosť – otočíš pravou rukou a ideš. Tu zrazu musíte koordinovať ruky aj nohy úplne inak. Našťastie, po pár minútach na cvičisku mi to celé „cvaklo“ v hlave a už to bolo v pohode.

Dokonca aj z toho povestného radenia rýchlostí nohou, z ktorého som mal predtým taký obrovský strach, sa nakoniec vykľula úplná malina. Po absolvovaní všetkých jázd prišiel čas skúšok. Všetko dopadlo na jednotku a ja som konečne s hrdosťou držal v ruke osvedčenie pre skupinu A. HURÁÁÁÁ!

Nový vodičák, nová dilema: Stačí Vespa 300?

Človek by si myslel, že týmto príbeh končí a nasleduje už len čistá radosť. Lenže v tom momente sa objavil ďalší, snáď ešte väčší „problém“. Určite to sami dobre poznáte...

Pokračovanie nabudúce...

V ďalšom príspevku vám prezradím, ako toto veľké dilema dopadlo, prečo nakoniec predsa len vyhrala Honda NC750X a aké boli moje prvé dojmy z reálneho sveta po presadnutí z mestskej Vespy na dospelú motorku!