2. Deň

Deň 2: Smer Transalpina – Kráľovná rumunských ciest

Dnešný cieľ bol jasný a hrdý: legendárna Transalpina, najvyššie položená horská cesta v Rumunsku. Hneď ráno sme plní očakávania vyštartovali zo Sebešu priamo smerom do kopcov.

Už od prvých kilometrov to bola čistá motorkárska extáza a cesta nám ubiehala jedna radosť. Asfalt sa začal príjemne vlniť a my sme sa postupne ponárali do neskutočnej scenérie. Okolo nás sa rozprestierala nádherná, divoká príroda, hlboké karpatské lesy a s pribúdajúcimi výškovými metrami sa nám otvárali čoraz veľkolepejšie výhľady. Vespy zatiaľ stúpali s úplnou ľahkosťou a my sme len s otvorenými ústami hltali túto horskú nádheru.

Pri stúpaní do kopcov nás však čakalo jedno typické rumunské prekvapenie. Z ničoho nič sa uprostred cesty objavilo stádo kráv. Rozhodli sa, že asfalt je ideálne miesto na rannú siestu, postavili sa nám priamo do jazdnej dráhy a mali absolútne „na háku“, že my dvaja na Vespách by sme radi pokračovali ďalej v našej expedícii.

Márne sme na ne pozerali, ich flegmatizmus bol nepriestrelný. Museli sme ich veľmi pomaly a opatrne obísť, pričom nás len lenivo odprevadili pohľadom. Na Transalpine človek skrátka musí počítať s tým, že prednosť v jazde majú niekedy úplne iné tvory než autá.

Keď sme konečne obišli flegmatické kravičky, žalúdky sa už začali hlasno hlásiť o slovo. Našťastie sme priamo na Transalpine narazili na horské stánky, kde rozvoniavalo skvelé grilované mäsko. Obedík priamo v tomto prostredí, s výhľadom na okolité štíty, chutil neskutočne.

Počas ďalšieho stúpania sme stretávali kopec motorkárov na veľkých cestovných endurách a športiakoch. Keď uvideli dve naložené Vespy, takmer každý nám s úsmevom ukazoval palec hore 👍.

Ten pravý triumf nás však čakal až na samotnom vrchole. Keď sme odstavili naše stroje, hneď sa pri nás pristavilo niekoľko motorkárov a hodili sme reč. Keď zistili, odkiaľ až ideme a že sedíme na 125-kách, nešetrili slovami obdivu a uznania. Dostali sme obrovskú pochvalu, že toto dávame na skútroch. A pritom tie naše Vespy sú fakt „silné“ mašiny – do kopca s naloženou batožinou síce občas išli na dno svojich síl, ale ten rešpekt v očiach chlapov na dvetisíckach motorkách bol na nezaplatenie! 😂

Zjazd z druhej strany Transalpiny už bol absolútna pohoda. Gravitácia urobila svoje a dole sme sa v podstate len viezli, takmer zadarmo. Keď sme večer pozreli na palubný počítač, svietila nám priemerná spotreba neskutočných 2,2 l/100 km. S takýmito číslami je jazdenie čistá radosť a peňaženka sa v duchu raduje. 😉

Po príchode na ubytovanie sa Dominik prejavil ako špičkový šéfkuchár. Vytiahol zásoby a navaril úplne peckové cestoviny, z ktorých sme sa napráskali jedna radosť. Po takomto náročnom dni plnom výškových metrov nám teplá večera padla neuveriteľne vhod.

Teraz už len vyložiť nohy, hodiť sa do režimu totálneho oddychu a načerpať sily. Transalpina je úspešne pokorená, no zajtra naša expedícia pokračuje ďalej!

Sumár:

• 258 km

• 5 hodín