Deň 3.

3. deň: Pomalé ráno a smer Svatý Kopeček

A máme tu tretí deň môjho putovania. Keďže som na dovolenke, ranný budík bol môj úhlavný nepriateľ – nikam sa predsa nebudem plašiť, čas ma netlačí. Po výdatných raňajkách priamo na hoteli som hodil posledné veci na Vespu, skontroloval popruhy a vyrazil na cestu.

Moja prvá zastávka bola jasná hneď od rána. Zamieril som na slávne pútnické miesto, ktoré sa týči hneď v blízkosti Olomouca – na magickú Baziliku Navštívenia Panny Márie na Svatom Kopečku.

Svatý Kopeček má nádhernú atmosféru a neskutočný výhľad na celý Olomouc. 

Tento moravský klenot ma nesklamal ani po rokoch. Týči sa tu majestátna Bazilika Navštívení Panny Marie a z celého areálu je priam rozprávkový výhľad na Olomouc, ktorý máte ako na dlani.

Naposledy som tu stál pred pätnástimi rokmi a toto miesto mi vtedy natoľko prirástlo k srdcu, že návrat bol proste povinnosťou. A prečo to nepriznať – okrem duchovnej atmosféry a výhľadov ma sem ťahala ešte jedna silná spomienka. Pred tými pätnástimi rokmi som tu totiž jedol moju pravdepodobne najlepšiu sviečkovú na smotane v celých Čechách. 

V bazilike som v tichosti posedel, pomodlil sa, spravil zopár záberov na pamiatku a opäť osedlal moju mašinu. Volanie cesty bolo silnejšie ako hlad, a tak som hľadanie sviečkovej nateraz odložil. Môj kompas ma totiž ťahal na ďalšie výnimočné pútnické miesto – do Kostola Povýšení svatého Kříže pri Jaroměřicích, kde sa nad obcou nachádza úchvatná historická kalvária.

A musím povedať, že samotný presun bol čistá motorkárska rozprávka. Cesta bola jednoducho úžasná – krásne, tiahle zákruty, perfektný asfalt a okolo mňa absolútne žiadne autá. Iba ja, tlmené bublanie mojej Vespy a okolitá moravská krajina. No proste paráda, presne pre takéto momenty človek na tú motorku sadá.

Keď som dorazil na miesto, privítalo ma ticho a majestátnosť kalvárie. V pokoji som sa poprechádzal pomedzi zastavenia, urobil niekoľko fotiek tej nádhernej architektúry a nakoniec prišiel čas aj na zaslúžený obed s výhľadom na krajinu.

Počas môjho „obedu“ sa zrazu radikálne zmenili podmienky. Obloha sa zatiahla, zdvihol sa vietor a teplota prudko klesla. Kým som stihol dojesť posledné sústo, na plexisklo mi dopadli prvé kvapky. Na nič som nečakal a okamžite spustil protidažďové opatrenia: nepremokavý poťah na brašňu, zateplená vložka do bundy a ako tajná zbraň – nepremokavé pončo cez seba. Síce vtedy ešte len jemne kropilo, ale intuícia mi hovorila, že netreba nič podceňovať.

A veru, urobil som najlepšie, ako som mohol. Netrvalo dlho a spustil sa regulárny, hustý lejak. Predo mnou bola približne dvojhodinová cesta do cieľa v totálnom nečase. Nápad s pončom sa ukázal ako čistý biznis plán dňa – ochránilo ma geniálne. Jediné, čo schytalo vodu, boli predlaktia a rukavice, ktoré mi spod neho logicky trčali pri držaní riadidiel.

V dvoch tretinách cesty sa mraky našťastie unavili a pršať prestalo. Vietor a rýchlosť urobili svoje, takže kým som dorazil do cieľa, väčšina vecí mi na tele kompletne preschla. Teda, okrem rukavíc – tie som musel vymeniť za suché už počas jazdy. A tie premočené? Tie dostali večer na izbe špeciálnu wellness kúru v podobe hotelového fénu. 😂

Dnešnú misiu som však úspešne dobojoval a dnes nocujem v nádhernom, historickom Znojme.

Dnes to bolo síce o niečo menej kilometrov ako predošlé dni, ale o to intenzívnejších. Jazda v daždi ma poriadne preverila. Hneď som si spomenul na staré známe pravidlo, ktoré nás všetkých učili už na lyžiarskych zájazdoch: tretí deň je vždy kritický a treba dávať obzvlášť veľký pozor. Únava sa začína kumulovať, pozornosť klesá a na dvoch kolesách to platí dvojnásobne.

Som rád, že som to nepodcenil, prispôsobil tempo a bezpečne dorazil až sem. Teraz je čas na zaslúžený oddych v Znojme, vysušenie posledných vecí a načerpanie síl.

Uvidíme, čo prinesie zajtrajšok! Zostávajte naladení.

Sumár:

• 200 km

• 5 hodín